Bast

Bast

Na horských svahoch Biokova v nadmorskej výške 150 m nad morom a 2 km východne od Baškej Vody sa nachádza dedinka Bast. Názov Basta, ktorého korene zrejme pochádzajú z antických dôb (Biston) je prvýkrát zaznamenaný v roku 1434. Okrem príkladov vynikajúco zachovanej dalmatínskej architektúry (stavby zakryté kamennými platňami s kamennými fumarami a solarami) mestečko krášli aj kostolík sv. Roku (XV. st.) v gotickom štýle a neskorobarokový kostol Nanebovzatia Blahoslavenej Panny Márie (1636), ktorý koncom XIX. storočia získava nové mramorové oltáre (J. Barišković). V blízkosti kostola sa nachádza starý cintorín, na ktorom sú najzaujímavejšie štyri náhrobné dosky s vytesanými štítmi, mečmi a polmesiacom (XIV. – XV. storočie). Severne od dedinky sa nachádza archeologické nálezisko, kaplnka sv. Iľju (1895) a sv. Nikolaja (1926) a pri prameni Smokvena na archeologickom nálezisku Grebišće sa nachádza ornamentami skrášlený starý náhrobný kameň slemeno (XIII. – XV. st.). Bast bol centrom župy do roku 1885, odkedy župný úrad sídli v Baškej Vode.
Okrem tradičných poľnohospodárskych prác mestečko rokmi žilo aj z kameňolomu, avšak od konca XX. storočia sa sústreďuje na turizmus a ponúka izby a apartmány v súkromných vilkách, ako aj gastronomické pôžitky v dalmatínskej konobe.